My Európania sme akosi podvedome hákliví a citliví na hygienu. Sme naučení na určitý štandard, a keď sa ho nedočkáme, tak sa ihneď „ sťažujeme“. Milujeme hygienické veci, a keď je napríklad podlaha v reštaurácii trošku špinavšia, už sa bojíme vkročiť.
Čo keď náhodou dostaneme nejaký vírus, alebo baktériu? Všetko musí byť vyluxované, keď už tam ideme utratiť naše ťažko zarobené peniaze.
Odmalička počúvame, že všetky národy, ktoré sú od nás východnejšie, alebo južnejšie položené, tak sú ju prakticky špinavé, nehygienické, proste „ fujky“. Keď som išla prvýkrát do Turecka, úprimne, tiež mi toto vírilo v hlave. Obávala som sa nedostatočnej hygieny. Nebudem sa tým tajiť. Mala som mnohé predsudky, na ktorých som sa potom smiala.
Je Turecko hygienické?
Vedela som, že Turecko je jedna z top prímorských destinácii, preto som tušila, že asi nebude „ úplne špinavá“ a ani služby, ktoré ponúka nebudú nehygienické, ale akosi podvedome som sa aj tak trošku stresovala, lebo som dosť zaťažená na hygienu, najmä v hoteloch a v reštauráciách. Našťastie, žiadny „ nehygienický“ šok sa nekonal. NIKDY.
Ako všetci vieme, Turci sú moslimského vierovyznania, a preto hygiena je na prvom mieste, a nielen osobná. Všetko musí byť hygienické a tip top. V hoteloch je tiež čisto, takže nevidieť ani smeť na zemi. Všetko je poctivo upravované službukonajúcim personálom.
Nehovoriac o 4 a 5 * hoteloch, ktoré sú úplne perfektné s vysokým európskym štandardom. Takisto reštaurácie, ktorých som navštevovala pravidelne v Turecku, či už na severe Turecka, juhu, alebo v centrálnej časti. Nikdy som sa nestretla s nehygienou, alebo zlým dojmom. Všetko vo mne zanechalo zväčša pozitívne dojmy.
Kvalita poskytovaných služieb je na dobrej úrovni. Osobne nemám zlú skúsenosť s hygienou. Všetko každý servíruje v náležitom prestrojení, rovnošate s rukavičkami. Takisto dopravné prostriedky sú čisté a vydezinfikované. Autobusové stanice sú tiež čisté, nevidíte v nich opilcov, zanedbaných bezdomovcov.
V Turecku toto nie je zvykom. Keď sa prechádzam po našich slovenských mestách, môžem zodpovedne skonštatovať, že naše ulice sú dvakrát viac znečistené ako v Turecku. Je pravda, že v Turecku sa odpad stále neseparuje, ale nič to nemení na fakte, že som nevidela odpadky po uliciach. Každý deň totiž chodia mestské služby a čistia ulice, čo ide niekedy až na nervy.
Je samozrejme, že občas sa nejaká tá skládka vyskytne, alebo smeť, ale rozhodne to nie je nič strašné. Niekedy sa mi na Slovensku zdá stokrát horšie.
Niekde sa môžete stretnúť s črepinami od rozbitých fľašiek na zemi pri košoch, ale to naozaj ojedinele. Turci sa pred každým jedlom musia umyť. Mačky a psov môžete vidieť všade na uliciach, ale nejdú do kaviarní, alebo reštaurácii, okamžite sú odtiaľ vyháňaní majiteľmi.
Nie ako v Grécku, kde som sedela v luxusnej reštaurácii a pod nohami sa mi korzovali dve mačky, ktoré na mňa vyskočili počas jedenia a pýtali si papať 🙂 Toto sa mi našťastie v Turecku nestalo. Stoly sú starostlivo umyté, prestieranie je európske. Všetci jedia kultivovane ako Európania. S ničím neštandardným som sa nestretla.
Hygiena reštaurácii v Turecku
Avšak v reštauráciách, nepoužívajú nožíky od príboru. Väčšinou dajú iba vidličku, takže musíte ich poprosiť o príborový nožík:) S týmto som mala problém takmer všade a keďže som nerozprávala turecky, nechápali sme sa zo začiatku. Potom som sa naučila, povedať „ Bircak, lutfen“.
A potom už je všetko v poriadku. Počas celého môjho pôsobenia v Turecku a v rôznych kútoch som sa nestretla s nehygienou, špinavým prestieraním alebo niečím, čo by ma ako turistu odradilo.
Počas dlhého času stráveného v Turecku som nemala ani jeden jediný zdravotný problém, čo sa týka stravovania. Všetko je vždy čerstvé a hoci je tam horúco všetko je starostlivo v chladničke. Preto sa turisti nemusia báť ani počas pandémie Covidu, že by niečo nebolo čisté a hygienické.
supr článek!