Všimla som si, že niektorí ľudia majú veľmi chybné predsudky o Turecku. Najlepšie je, ako hovorí jeden citát, lepšie jedenkrát vidieť, ako tisíckrát počuť. To isté sa stalo aj mne. Aj ja som mala mierne predsudky voči Turecku. Keď som tam vycestovala, všeličo sa mi preháňalo hlavou. Ale po pár týždňoch žitia v tureckej štvrti ( nebola to klasická turistická štvrť, kde sa to hmýri Rusmi a Nemcami, ale iba Turkami) som pochopila, že nepociťujem absolútne žiadny rozdiel medzi žitím doma na Slovensku a žitím v tureckej štvrti na juhu Turecka. Teda pociťujem !
Každý sa ku mne správal normálne, slušne s úsmevom a každý mi chcel pomôcť a poradiť. Možno ešte lepšie ako na Slovensku. A to vôbec nepreháňam! Tým, že som bola biela Európanka sa všetci správali s úctou a slušne. Turci si VÁŽIA Európanov!
Za celý čas môjho žitia tam som sa nestretla s jedným negatívom. Všetci mi chceli pomôcť, boli nápomocní, milí, priateľskí, usmievaví a samozrejme pýtali sa ma, „ odkiaľ som, keď mám modré oči „ a pod, ale nič otravné. V potravinách, obchodoch, na ulici, v autobuse, som sa vôbec necítila, že som iná. Oči sa na mňa vôbec neupierali, a všetko bolo tak ako malo byť. Ba vlastne predsa len, niečo!
Veľakrát, keď bol preplnený autobus, tak som stála a ledva sa držala tyčky na držanie. Vedľa mňa sedeli mladí tureckí muži a ihneď mi uvoľnili miesto na sedenie. To sa mi nikdy v živote nestalo na Slovensku a ani v celej Európe. Dokonca raz som stála vedľa jedného pána, ktorý mal zlomenú nohu a barly, mne nebolo nič, bola som zdravá ako rybička, ale keďže som dáma, ponúkol mi miesto na sedenie a on sa potácajúc a držiac jednou rukou v preplnenom autobuse postavil a stál 20 minút celou cestou. Tak to mi vyrazilo dych a ostala som ako omráčená. To ma príjemne potešilo, a takýchto prípadov som zažila veľa. Skutočné gentlemanstvo.
Ďalší príkladom je aj to, keď som náhodou už na MHD karte nemala peniaze a nemohla som si pípnuť kartu, tak priskočili ihneď tureckí muži a ponúkli mi ich kartu a potom odo mňa nechceli ani peniaze. Áno, veľmi to na mňa zapôsobilo. Na Slovensku môžete stáť vedľa mladých mužov, môžete ledva stáť na jednej nohe a nikto vám neuhne miesto na sedenie. Môžete tiež nemať aj stokrát peniaze, málokto vám ponúkne pomoc. A ak áno, za nejakú protislužbu.
Ďalším skvelým príkladom je to, že na začiatku ako turistka som nemala rozmenené ešte líry, ale mala som vo vreckách iba eurá. Samozrejme, platobnú kartu som si zabudla doma a vzala som si do vrecka iba dve eurá, lebo som si išla kúpiť iba nejaké pečivo. A takýmto výpočtom môžem pokračovať donekonečna.
