Pýtate sa, aké je správanie Turkov k Európankam? V článku zistíte viac!
Keď som sa vydala sama na dobrodružstvo a začala som cestovať po Turecku na vlastnú päsť, tak som zo začiatku mala mierne obavy. Pravidelne mi známi vraveli, že „ čože ty ideš sama? Tam ťa zabijú, okradnú, je to tam nebezpečné, tam ťa unesú, predajú“ a podobné reči.
Našťastie sa ich proroctvá nenaplnili:) Všetci na mňa pozerali ako na blázna s obavami v očiach. No ja som si išla svoje.
Turecké dolmuše, ach
Mala som vždy pokojné cestovanie po tejto nádhernej slnkom zaliatej krajine. Zvyčajne som cestovala dolmušami, využívala som taxíky, alebo autobusy. V autobusoch máte sedenie väčšinou usporiadané podľa toho, aby vedľa vás sedelo tiež dievča, nie chlapec, keď ste žena.
Tento dávny konzervatívny zvyk ešte stále niekde prevláda:) V dolmušiach na riviére je to úplne jedno. Tie sú spravené na krátke trasy a pre turistov.
Zvyčajne však autobusy sú preplnené ľuďmi, turistami a nikto nič nerozumie. Čo mi zo začiatku neprišlo vôbec vtipné, keď som sa pýtala, kde som a kde mám vystúpiť, samozrejme anglicky a nikto nič nerozumel. Tak aj toto ma donútilo naučiť sa krásny turecký jazyk. Ale o tom niekedy inokedy:)
Najlepšie bolo, keď som nemala v mobile GPS, mala som vybitú batériu, nerozprávala som ich rečou, anglicky mi nikto nerozumel a mala som presne vystúpiť na istom mieste, ktorého názov som nevedela vysloviť 🙂 To sú pecka zážitky 🙂 Tomu sa hovorí dobrodružstvo! Môžem, ale povedať, že som nikdy nezablúdila a ani som sa nestratila.
Neskôr som si aspoň do mobilu stiahla turecký offline slovníček, no stále som sa nejako nevedela dohovoriť. Po rusky totiž nehovorím. Ešte s ruštinou v prímorských destináciách trošku pochodíte, ale anglicky je to miestami problém.
Väčšinou tam nikde nie je napísané, kedy pôjde autobus, nie je tam presný harmonogram, či cestovný poriadok, jednoducho čakáte niekde pri hlavnej ceste, kým niečo také ako dolmuška príde po vás.
Šoféri sú našťastie úplne perfektní! Vždy vám zastavia na zamávanie, aj keď ste mimo zastávky ( zastávky tam nehľadajte) a doprava je tiež lacná. Doteraz som síce neprišla na princíp toho, ako sa tam platí.
Šofér si vždy vypýta inú sumu. Pevná tarifa tam nie je. Takéto dobrodružné cestovanie ma úplne nadchlo a vôbec som nemala obavy, keď som cestovala sama.
Cestovanie v moslimskej krajine
Áno, sama žena v moslimskej krajine, každý si povie „uffff“ ale ja som to nepocítila. Osobne žiadny rozdiel medzi cestovaním na Slovensku a v Turecku som nezažila. Akurát, že v Turecku som sa počas cestovania zabávala, zažila som skutočné dobrodružné cestovanie a nikdy som sa nestratila. Ako žena som cestovala stále sama a nemala som žiadne obavy.
Vedela som sa super orientovať a ústretoví a priateľskí vodiči mi vždy nejako posunkovo naznačili, kde mám vystúpiť, po tom, ako som im objasnila lámano turecko- rusky, kde chcem vystúpiť. Veľakrát som sa vracala domov neskoro v noci aj o polnoci a necítila som žiadne nebezpečie, najmä na Tureckej riviére. Viac nebezpečne sa cítim na Slovensku.
Všetci totiž dlho neskoro do noci sedia po terasách, reštauráciách, pijú čaj, diskutujú o životne dôležitých problémoch 🙂 a mestá sú vždy živé dlho do skorých ranných hodín.
Absolútne som sa nebála byť sama a vracať sa domov aj sama po tme. Niekedy si musí blond dievča zvyknúť na skúmavé pohľady miestnych mladých mužov, ale nie je to nič nezvyčajné ani nebezpečné, na čo by sa nedalo časom zvyknúť.
Turci a Európanky
Turci obdivujú krásu Európaniek, pre naše blond vlasy a modré oči 🙂 Netreba sa však hneď všetkého báť. Milujem dokonca aj prechádzky v noci pri mori a úplne sama a vytešujem sa zo samoty a možnosti premýšľania nad životom a osudom.
Na riviére je úplne pohodové cestovanie, každý vidí, že ste turista, tak vám pomáha ako môže. Nikto mi nepovedal “ nie“, čo som si veľmi vážila. Netreba sa báť skúšať nové veci, stopovanie však neskúšajte. To som neskúsila ani ja, radšej som si zavolala taxík. Nie je to bezpečné, tak ako to nie je bezpečné ani na Slovensku ani pre osamotené ženy.
