Nedá mi nevyjadriť sa k súčasnej situácii v súvislosti s pretriasaným Tureckom. O Istanbulskom dohovore počúvame už roky z každej strany. Je to veľmi sporný dokument, ktorý však ako prvé ratifikovalo Turecko už v roku 2012, má zabrániť páchaniu násilia na nežnejšom pohlaví. Uplynulý víkend však od tohto dokumentu Ankara odstúpila. Zaujímavé na tom je to, že Slovensko ho nikdy neratifikovalo. Téma dnes veľmi sporná a pálčivá.
Turecko tento dohovor opustilo, pretože sa údajne v krajine začal rozmáhať počet manželských párov, ktoré sa dali rozviesť a tiež podľa vládnuceho kabinetu dohovor podporuje rozmach homosexuality, čo je v rozpore s tradičnými hodnotami Turecka. Taká je aspoň oficiálna správa kabinetu. Je to však komplexnejší problém a nikto v skutočnosti nevie, v čom tkvie problém.
Domáce násilie páchané na ženách sa vyskytuje denne v rôznych častiach sveta, aj v Európe, nielen v Turecku. Odporcovia Turecka vnímajú tento argument veľmi ostro a dávajú tým Turecku negatívnu nálepku, tak ako aj množstvo domácich médii.
Turecko NEpodporuje násilie voči ženám
Akonáhle Turecko odstúpilo od dohovoru, začali ho všetky média odsudzovať za to, že podporuje násilie voči ženám. Istanbulský dohovor však nebol iba výsostne proti násiliu páchaného na ženách, ale aj o homosexualite. Turecko je konzervatívna krajina. Turecká vláda, aj keď na čele s tradičným prezidentom, NEPODPORUJE násilie páchané na ženách a jednoznačne ich nevníma ako druhoradých občanov.
Ženy majú v Turecku úplne rovnaké práva ako muži, ktoré im zabezpečuje turecká Ústava ! Nie je mysliteľné, aby ženy boli vo verejnom živote utláčané. To, ako žijú osobným životom s ich partnermi alebo rodinami je vec tradičná a kultúrna, osobná záležitosť, nie je to výsledok “ zlej“ vlády, alebo vypovedania Istanbulského dohovoru. Samozrejme, postavenie ženy v tureckých rodinách sa líši od rodiny k rodine. Niektoré rodiny sú veľmi tradicionalistické, niektoré liberálnejšie.
Niektoré ženy sú matkami a ženami v domácnosti, iné pracujú a majú kariéru. Súdiť preto ich dlhodobý status a rolu v spoločnosti nie je na mieste. Toto všetko je však vecou kultúry, tradícii a zvykov v danej krajine. Nie následok ratifikácie, alebo neratifikácie dokumentu.
Ženy vo veľkých mestách demonštrovali na protest proti vypovedaniu Istanbulského dohovoru a zišlo sa ich niekoľko tisícok. Na Turecko sa treba pozerať globálne a nielen cez jednu optiku. Nič nie je čierne ani biele na svete.
Ženy a ich práva
Ženy majú oficiálne všetky práva garantované ústavou, ako v každom demokratickom štáte, ide len o to, či ich rodiny a okolie aplikujú v denno dennom živote. Turecko nie je krajina ako Saudská Arábia, kde je žena pokladaná za nižšiu triedu ako muž, nevládne v krajine ani právo šária, takže akékoľvek dohady ohľadom toho, či Turecko podporuje násilie voči ženám sú neopodstatnené. Turecko nie je zaostalá krajina, ako si mnohí myslia.
Nedajte sa zmiasť médiami, ktoré tvrdia, že všetky turecké ženy cupkajú zahalené za machom mužom tri metre, v realite to vôbec tak nie je 🙂
Turecká vláda opakuje, že ženy nie sú druhoradá kategória a taktiež sľubuje, že podnikne kroky na to, aby domáce násilie nebolo v krajine tak rozšírené. Takisto už vláda spustila nový mobilný program resp. aplikáciu, podľa ktorej je možné rýchlo nahlásiť akýkoľvek prejav domáceho násilia polícii.
V každom prípade je nutné dodať, že akékoľvek prípadné domáce násilie v Turecku je súkromnou záležitosťou rodín, výsledok konzervativizmu, nedostatočnej vzdelanosti, tradícii, nie dôkazom ustúpenia od Istanbulskej dohody.
Tento článok je subjektívny pohľad na súčasnú pozíciu z pohľadu zainteresovanej osoby, ktorá sa často vyskytuje v Turecku. Nie som ani politik, ani aktivista za ľudské práva, môžem len hovoriť zo svojej vlastnej skúsenosti.
Vo verejnom živote som sa ako samotná žena nestretla v Turecku s prejavom neúcty, arogancie, nezdvorilosti, utláčaním alebo iným negatívnym prejavom zo strany mužov alebo verejných inštitúcii kvôli môjmu pohlaviu. Vždy na mňa pozerali ako na rovnocennú.
Zdroj: čt24
