O Turecku sa hovorí, že buď si ho zamilujete na prvýkrát, alebo ho budete neznášať. Mne sa stalo niečo celkom iné. Takzvaná „ láska na druhý pohľad“.
Odmalička som milovala cestovanie, pamätám si, keď sme boli s rodinou na týždňovej dovolenke v Chorvátsku, už ako malé dieťa som povedala mame, že tu chcem ostať natrvalo, prečo sa musíme vrátiť domov 🙂 More malo vždy pre mňa neopakovateľné romantické čaro, niečo magické a fascinujúce. Celá príroda okolo, dlhé nekončiace pláže. Raj na zemi. Pozerať sa na nikdy nekončiacu masu vody ma vždy svojím spôsobom fascinovalo a upokojovalo.
Upokojovalo ma hľadieť len tak dlhé hodiny na hladinu. Počas štúdii na vysokej škole, kde som ako inak študovala cestovný ruch, som cestovala po Európe veľmi často a stala som sa doslova závislou na cestovaní. Raz som zavítala na 6 dní aj do Turecka, no musím priznať, že Bodrum ma veľmi neočaril. Nepohla som sa z dovolenkového rezortu, keďže tam bolo v auguste 40 stupňov, mala som pocit, že zomriem. Môj dojem nebol veľmi pozitívny. Potom až po pár rokoch som sa znova dala prehovoriť najlepšou kamarátkou, aby sme spoločne vycestovali do Turecka, veď sú „ lacné letenky“ musíme to využiť. A objavila som skutočný raj! Prišla som tentokrát do Side a cítila som sa tam skutočne ako doma.
Začala som milovať orientálnu kultúru, spoznávala som dychtivo všetko nové, tak veľmi odlišné a predsa blízke. Jednoducho ma to očarilo na druhý pokus. Nevedela som si pomôcť, ale po týždni sa mi tam tak zapáčilo, že som sa tam hneď o dva mesiace vydala znova. A potom znova, a potom ešte znova. Začal sa mi páčiť jazyk, kultúra, našla som si tam veľa super známych z rôznych kútov sveta, napríklad medzi nimi aj Petra Cetin, s ktorou sme si hneď padli do oka. A po dlhšom zvážení sme sa rozhodli založiť česko – slovenský cestovateľský blog. A tak sa začala moja postupná láska, „ na druhý pohľad“ do Turecka.
Áno, v mojom prípade to bola láska na druhý pohľad a neľutujem to. O to je silnejšia. Dokonca až tak som sa zaľúbila do úžasnej krajiny a miestnej kultúry, že som zostala dlhšie než klasický dovolenkár a začala som sa poctivo učiť turecký jazyk, ktorý je mimochodom veľmi ľúbozvučný 🙂 Preto sme sa aj s Petrou rozhodli založiť tento blog, aby sme priblížili vzdialenú, a predsa blízku Bránu Orientu – Turecko, čitateľom a iným cestovateľom, ktorí stále majú skryté predsudky voči Turecku alebo ho už milujú. Dôležité je odhodiť predsudky a vydať sa v ústrety neznámemu. Strach je niekedy väčší ako nebezpečenstvo samo. Tu sa začal písať môj príbeh….Moja cestovateľská duša našla svoj domov v krajine polmesiaca, preto nechápem prísloviu, ktoré hovorí, že „ všade dobre, doma najlepšie“. Ja sa cítim ako doma všade, kde mi je dobre a kde sa cítim šťastná. Turecko je pre mňa druhý domov. Nebojte sa ísť po nevydláždených cestičkách…
