Európanky v Turecku

Všetci vieme, že v moslimských krajinách je vďaka výkladom z Koránu povolené mať aj 4 manželky, je to zvyklosť podľa práva šarija ( moslimského práva). Mnohoženstvo je preferované najmä v arabských krajinách, ako je Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Sýria a pod.

Podľa posvätnej knihy moslimov, Koránu, dovolil prorok Mohamed, aby si moslim mohol zobrať aj 4 manželky, ak sa o ne dokáže finančne postarať a dokáže im dať rovnakú lásku. Ak to nedokáže, tak to robiť nemá a má si vziať iba jednu manželku, o ktorú sa bude starať a ktorú bude  finančne podporovať. Samozrejmosťou je, že prvá manželka musí súhlasiť s ďalšími manželkami. Ak nesúhlasí, muž sa nemôže druhýkrát oženiť.

Samozrejme, mnohoženstvo, ako svadba  so 4 manželkami je chápané len ako možnosť, pretože v dobe, keď žil prorok, Arabi mali viaceré ženy najmä preto, aby ich chránili pred nebezpečenstvom, ktoré na ne číhalo, ak neboli vydaté. Hocikto ich mohol znásilniť, uniesť, predať  a pod.

svadba, mladý pár, turecko, Nikah, moslimská svadba
NIkah

Mnohoženstvo nie je  chápané, ako niečo povinné a nariadené. Ale ako možnosť. Tento zvyk však stále pretrváva v striktných moslimských krajinách. Turecko je však liberálnejšia krajina a mnohoženstvo bolo zakázané lídrom Mustafom Kemalom Ataturkom.

Mnohoženstvo v Turecku

Mnohoženstvo je teda zakázané, to znamená, turecký muž môže mať iba jednu zákonitú manželka. Pred zákonom je oficiálna iba jedna manželka, tak ako je to aj v susednom Azerbajdžane a aj niektorých iných moslimských krajinách. Terajšia mladá generácia v Turecku chce mať rozhodne iba jednu manželku. Nie 3 ani 4 ani 5 manželiek.

Koľko ženy majú Turci?

Tureckí muži sú uvedomelí a väčšinou aj vzdelaní, preto nehľadajú viaceré manželky. Tento zvyk nie je typický, tiež v Turecku nemôžete vidieť ani kráčanie manželky za manželom. Manželky kráčajú vždy s manželom rovnocenne držiac sa za ruku, prípadne vedľa seba.

Turci majú zakázané mať viaceré manželky a jedinou oficiálnou svadbou je svadba na úrade, čiže civilná svadba. Religiózne svadby nie sú oficiálne, toto nariadenie tiež pochádza od Ataturka. Niektoré etniká žijúce v Turecku, alebo vo východných častiach Turecka majú civilnú svadbu s jednou ženou a potajomky sa religiózne oženia v mešite s inou ženou, ale nie je to vôbec bežné ani zvyklosťou. Svadba je však platná aj tak iba jedna – civilná.