Turecké zvyky sú rôznorodé a iné ako v inej kultúre. Život preto v tejto krajine je veľmi rozmanitý tiež. Všetko bolo super a život v cudzej krajine je úžasná skúsenosť, no bolo zopár vecí, na ktoré som si nevedela zvyknúť, no napokon som si zvykla.
Niektoré zvyklosti sú iné ako na Slovensku. Iný kraj, iný mrav. Skutočne ťažko sa mi zvykalo na to, že niektoré potraviny proste nedostanete, také, aké chcete a na aké ste zvyknutý doma. Na turecké zvyky sa nezvykalo niekedy najľahšie, ale vždy ma to obohatilo. Najhoršie to bolo vydržať bez poriadneho bravčového rezňa 🙂 Nie že by som ich doma jedla každý týždeň, ale aspoň za pár mesiacov, vám to proste ide na chuť. Na jedlá z bravčoviny zabudnite.
Okrem chýbajúcich domácich pochutín som si nemohla zvyknúť na to, že na všetko majú Turci čas, nikdy nechodia na schôdzky presne. Môžete mať tisíckrát niečo naplánované, napríklad na 16 – tu a oni prídu o dve – tri hodiny neskôr. Je to proste nejaká prazvláštna tradícia, ktorú som doteraz nepochopila. Nikam sa neponáhľajú a užívajú si flegmatického života.
Ceny a handlovanie. Na toto si asi nikdy nezvyknem. Nemajú napísané presné ceny a vy sa vždy musíte pýtať, koľko čo stojí. Najmä v malých obchodoch. Samozrejme vo väčších obchodoch sú cenovky samozrejmosťou. Mňa nebaví stále sa dohadovať o cene. Chcem mať presnú a jasnú cenu, nech mám predstavu o celkovej cene. V Turecku nemožné, tradícia „ zjednávania“, sa musí dodržať. Mne je to proti srsti.
Na všetky problémy, či sa jedná o zdravotné alebo rodinné je odpoveďou čaj. Toto asi nikdy nepochopím.
Viac rozprávajú o veciach, ako konajú. Áno, typická južanská povaha, na ktorú si asi tiež nezvyknem ľahko. Rozprávať o tom, ako sa „ musí niečo urobiť“, ale popritom sa nič nerobí, iba sa o tom rozpráva. Čiže slová, slová, ale žiadne skutky. Ja som človek, ktorý proste koná a ide si za svojím. V Turecku toto veľmi chýba.
Ezan, ach ten ezan už zase 🙂 Ezan je zvolávanie k modlitbe od muezína, ktoré sa pravidelne ozýva vždy 5krát / niekedy aj viackrát, ak je piatok, prípadne štvrtok večer/. Moslimovia majú nariadené modliť sa päťkrát denne. Vždy pred svitaním, v lete je to niekedy aj o 4 ráno, alebo o pol 5 ma vždy pravidelne budil Ezan 🙂 Prvé mesiace som sa vždy zobudila, a potom som dlhšie nemohla zaspať. Potom som to už prestala vnímať. Zvyk je zvyk. Dlho som si na to nemohla zvyknúť, ale po návrate na Slovensko mi to začalo aj chýbať 🙂
