Ťažko povedať, pretože som skutočne prispôsobivý a tolerantný človek. Dokážem tolerovať veľmi veľa vecí a naozaj nedá sa povedať, že by mi niečo chýbalo. Môj život tam bol naplnený pohodou, harmóniou, ktorú som nepociťovala nikdy predtým. Úprimne, na nič som si nemusela „ ťažko zvykať so zaťatými zubami“.
Všetko mi bolo veľmi blízke od začiatku. Spočiatku mi boli nejaké veci divnejšie, o ktorých sa zmienim neskôr, ale teraz by som sa chcela zamerať na to, čo mi chýbalo počas môjho času stráveného v Turecku.
Nakoľko Turecko nie je nejaká brutálna exotika, alebo dažďový prales, tak sa nedá povedať, že by mi niečo chýbalo. Nie, nepoviem, že to boli bryndzové halušky, ako každý hovorí 🙂 kto príde domov. Nechýbalo mi dokopy nič.
Samozrejmosťou je, že mi moji drahí priatelia a moja milovaná rodina najviac chýbala zo všetkého, ale keďže som bola s nimi denne v kontakte cez sociálne siete, tak mi nič nechýbalo. Niekedy mi chýbala ich blízkosť a objatie, ale vravela som si, že som sa nepresťahovala natrvalo.
Z klasických bežných vecí mi chýbalo, ak som si nemohla hocikde v obchode kúpiť pivko na ochladenie, pretože veľa obchodov/ teda väčšina/ je v Turecku halal, čo znamená, že bez alkoholu. Bolo naozaj niekedy zložité nájsť dobré a cenovo dostupné pivko 🙂 Bola to niekedy riadna makačka.
Turecké zvyky, na ktoré som si ( ne) zvykla
Počas tropického leta mi chýbali chladné noci. V Turecku na juhu teplota ani v noci neklesne pod 25 stupňov. Takže niekedy to bolo skutočne namáhavé, najmä počas júla a augusta. Teplota v izbe bola 30 stupňov, a pri takej teplote zaspať bolo naozaj náročné. Keďže som zarytým odporcom klimatizácie, kvôli zdraviu, tak som neklimatizovala. Takže som to musela pretrpieť, niekedy som sa aj v noci budila na to, ako mi je veľmi teplo.
Chýbala mi návšteva kina a divadla. Netreba zúfať, kino aj divadlo v Turecku samozrejme sú, ale keďže sú v turečtine, tak je to pre mňa španielska dedina. Mala som zase iné aktivity, ktoré mi toto kultúrne vyžitie vykompenzovali.
Skutočne, čo mi ale chýbalo, bolo klasický bravčový rezeň. Žiaľ, tam ho nezoženiete, lebo moslimovia nejedia prasiatko 🙂 Vynahradila som si to kebabom, lahmacunom a baklavou 🙂
Chýbali mi tiež aj presné odchody a príchody autobusov 🙂 Nie, že by v Turecku nechodili, oni jazdia, len nikdy nie načas a nikdy nevidíte časový harmonogram 🙂 Jazda autobusom je aj tak jedno veľké dobrodružstvo.
Môžem však povedať, že pozitíva prevládali nad negatívami a vždy som tam bola veľmi spokojná:)
Antalya dovolenka v zime
Antalya je skvelá voľba na letnú, ale aj zimnú (spoznávaciu dovolenku). V Antalyi sa budete cítiť ako doma, keďže je tam veľa žijúcich Čechov a Slovákov. Naši krajania si založili dokonca aj na Facebooku stránku Česi a Slováci v Antalyi, ktorá sa venuje práve životu, kultúre Turecka. Táto stránka napomáha aj v zoznamovaní a nadväzovaní kontaktov našich krajanov v Antalyi.
